Ja som trénovala stále plnohodnotne, aj vďaka Dukle. Tá ma totižto zamestnáva ako profesionálneho športovca, tým pádom som trénovala bez obmedzení. V príprave sme sa snažili pilovať konkrétnu taktiku na sobotu. Každý týždeň som pre istotu absolvovala testy. Taktiež vnímam zlepšenie oproti predchádzajúcim prípravám. Nemusela som totižto riešiť školu, žiadne učenie, žiadne skúšky, žiadne štátnice. Konečne to mám za sebou, a tak som do prípravy dala ešte viac než obvykle. Super bolo aj sústredenie s ostatnými účastníkmi sobotného turnaja, kde vládla parádna atmosféra a zišla sa tam “smotánka“ slovenského postoja.
Keďže mám odboxovaných veľa zápasov na športových podujatiach, kde okrem realizačného tímu a súťažiacich nikto nebol, a nie gala večeroch, nezakladám si na divákoch. Akože je to super, diváci vedia urobiť brutálnu atmosféru, ktorá ma vie riadne vyhecovať, ale je to tak ako to je a buďme radi, že vôbec môžeme zápasiť.
Jedna vec je mať tie tituly a druhá vec vyhrať niečo v juniorke alebo v B kategórii (prípad z IFMA – tu sú dve kategórie – A sú najlepší z krajiny, B- dvojky z krajiny) a vyhlasovať o sebe že ste majster sveta/ Európy WAKO/ IFMA. Úprimne veľmi ma to hnevá. A nechápem ako niekto má tú drzosť to o sebe tvrdiť. Je tu v tom strašný bordel. Už viac menej každý chápe že drvivá väčšina písmenkových organizácií nemá úroveň a ich titul nemajú cenu. Popravde nechápem nečinnosť národných zväzov, že majú doslova na háku, že si niekto takto pripisuje tituly. Robí to len zbytočný bordel.
Vo veku 25 rokov má za sebou reprezentantka trenčianskeho klubu VictoryGym množstvo svetových úspechov. Každý jej zápas patrí k tým výstavným, preto sa oplatí v sobotu sledovať okrem iného aj jej výkon.
Autor: Erik Brezovský
Úvodní foto via OKTAGON MMA